Sedem členov Súdnej rady podalo nedávno návrh na odvolanie svojho predsedu Jána Mazáka. Ako dôvody uvádzali hrubé zneužívanie funkcie zo strany predsedu, ktoré označili za totalitné metódy. Okrem iného si vraj predseda Mazák zo Súdnej rady urobil súkromnú firmu na zbieranie informácií na sudcov pre svoje vlastné účely, čo považujú za neprijateľné.
Ten porušenia odmietol, a prerokovanie návrhu na svoje odvolanie presunul z najbližšej schôdze na máj, pretože by podľa jeho názoru v opačnom prípade došlo k porušeniu jeho základných práv.
Súdna rada však napokon na svojom dnešnom utorkovom zasadnutí rokovala o návrhu na odvolanie Mazáka z pozície jej predsedu. Návrh podalo jej sedem členov pre podozrenie zo zneužitia funkcie, čo Mazák považuje za nepravdu. Na rozprave a ani hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie sa preto nezúčastnil. Tvrdil, že je mu kladené za vinu niečo, čo je plne v jeho kompetencii. Avizoval podanie na Ústavný súd SR.
"Nezúčastňujem sa len pre to, že som nedostal ani jeden deň na prípravu na vyjadrenie k tým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v návrhu na moje odvolanie," reagoval Mazák. Ako poznamenal, ide o veľmi vážne obvinenia a príprava stanovísk si vyžaduje čas. Tvrdí, že mu kladú za vinu niečo, čo je plne v jeho kompetencii. Avizuje podanie na Ústavný súd SR.
Mazák čelil návrhu na odvolanie z čela Súdnej rady SR aj v závere roka 2023. Za návrh vtedy hlasovalo deväť členov rady, čo nestačilo na jeho odvolanie. Traja členovia sa vtedy zdržali hlasovania, traja boli proti.
Ohrozená dobrá povesť súdnictva?
Medzi navrhovateľov súčasného odvolania Mazáka patria jeho už známi kritici a členovia Súdnej rady, sudcovia Peter Šamko, Marcela Kosová, Ayše Pružinec Elen, Dana Jelínková Dudzíková, ale aj sudca Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík, advokát Martin Bezák a notárka Ľudmila Joanidisová. Oficiálny dôvod podľa členov rady bol to, že zotrvaním Mazáka v jeho funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť alebo dobrá povesť súdnictva, a že predseda opakovane porušuje svoje povinnosti.
Konkrétne vraj konal v rozpore s ústavou a ústavným zákonom, keď podľa navrhovateľov využíval svoju funkciu, právomoci a informácie získané z tohto postavenia na svoj vlastný prospech. Podľa nich vraj Mazák v období rokov 2021 až 2024 zneužil svoje postavenie predsedu Súdnej rady SR tak, že si prisvojil pôsobnosť Súdnej rady ako kolektívneho orgánu, ako aj pôsobnosť kontrolných komisií Súdnej rady, a bez zákonného podkladu pokynom nariadil pracovníkom kancelárie Súdnej rady, aby zisťovali rôzne údaje o ním vybraných sudcoch, a to buď samostatne, alebo dožiadaniami prostredníctvom orgánov verejnej moci, a to dokonca aj na podklade anonymných podnetov s tým, že takto získané informácie si ponechal pre svoje vlastné prípadné využitie.
Navrhovatelia vytýkajú neoprávnené zásahy
Vo veci vedenej pod CR-1730/2023 bolo Mazákovi doručené anonymné podanie týkajúce sa člena Súdnej rady, ktoré vraj odložil práve z dôvodu anonymity. Namiesto toho toto anonymné podanie neoprávnene zaslal v tom čase špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi s listom, ktorým mu oznámil, že ide síce o anonymné podanie, ale z obsahu listín vyplýva, že sa vzťahuje na člena Súdnej rady a zároveň na osobu sudcu, na ktorého bolo podané trestné oznámenie práve na Špeciálnu prokuratúru.
Týmto konaním teda doplnil anonymné informácie do trestného oznámenia na sudcu, no Úrad špeciálnej prokuratúry mu zaslal k týmto informáciám odpoveď, ktorá nebola pre Mazáka z hľadiska preverovania dostatočná. Následne udelil pokyn riaditeľovi Sekcie vyhľadávania informácií o majetkových pomeroch sudcov, aby vo veci tohto anonymného podnetu vykonal potrebné úkony. Riaditeľ požiadal v tejto veci o súčinnosť kriminálnu políciu v Bratislave, ktorá však odmietla poskytnúť informácie, pretože vyšetrovanie sa netýka aktívneho sudcu, a teda nie je oprávnený takéto informácie dostať.
Okrem toho vraj rovnakému riaditeľovi neoprávnene vydal pokyn, aby v inej trestnej veci, kde bola poškodená aktívna sudkyňa, nazrel do jej trestného spisu. Na takéto konanie by musel mať predseda Mazák podnet od inej osoby, musela by sa na takéto poverenie uzniesť nadpolovičná väčšina Súdnej rady a muselo by sa takéto preverovanie týkať majetkových pomerov sudkyne. Žiadna z týchto podmienok nebola splnená, no napriek tomu vydal Mazák pokyn na nahliadnutie do jej spisu bez toho, aby danú sudkyňu predtým, alebo potom v tejto veci kontaktoval. Zjednodušene povedané, rozhodol sa obísť celý proces a na vlastnú päsť získať informácie o sudkyni, na ktoré nemal právo.
Mazák vraj nezákonne nechal preverovať aj iných sudcov prostredníctvom riaditeľa Sekcie vyhľadávania. Konkrétne údajne išlo o stíhaných sudcov v roku 2022, kde si vyžiadal aktuálne informácie z trestných stíhaní štrnástich sudcov pre potreby Súdnej rady. Urobil tak v rozpore so zákonom, pričom o tomto svojom postupe vôbec neinformoval Súdnu radu, a ani neuviedol, k akému výsledku malo toto konanie smerovať.
V inej veci vraj zase nezákonne preveroval sudkyňu, ktorá na začiatku roka 2023 vydala neodkladné opatrenie zakazujúce Ministerstvu vnútra SR nakladať s vrtuľníkom, ktorý bol predmetom súdneho konania. Po vydaní tohto neodkladného opatrenia Mazák podľa navrhovateľov neoprávnene udelil písomné poverenie na preverenie majetkových pomerov tejto sudkyne, a to spätne až do roku 2013.
Chcel vyšetrovať známy prípad NAKA
Navrhovatelia vyčítajú predsedovi Súdnej rady aj neoprávnené nahliadanie do spisu vo veci nezákonnej snahy NAKA získať utajovaný spis z budovy vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III. V tom čase im prístup k spisu zamedzil predseda súdu, ktorého následne nezákonne odvolala Mária Kolíková zo svojej vtedajšej pozície ministerky spravodlivosti hoci predseda súdu konal v súlade so zákonom. V inej veci vraj predseda Mazák opäť nechal preverovať sudkyňu na základe podnetu, že vraj páchala trestnú činnosť, hoci predseda ani Súdna rada nie sú vyšetrovací orgán v trestných veciach.
Vzhľadom na tieto a iné pochybenia navrhovatelia prišli k záveru, že predseda Mazák opakovane neoprávnene zbieral údaje o sudcoch počas takmer celej doby vykonávania funkcie predsedu Súdnej rady. Členovia Súdnej rady preto navrhovali odvolanie Mazáka, a to s okamžitou účinnosťou v deň prijatia tohto uznesenia.
Ján Mazák tieto obvinenia odmieta, a odmietol zaradiť svoje odvolávanie ako bod programu na najbližšie zasadnutie Súdnej rady, ktoré sa koná 16. apríla 2024. Namiesto toho tento bod presunul na máj 2024, pretože nemal dostatočný časový úsek oboznámiť sa s dôvodmi svojho odvolávania. Poukazoval na skutočnosť, že návrh na jeho odvolanie bol doručený do podateľne iba štyri dni pred zasadnutím rady.
Napokon o jeho odvolaní z pozície predsedu rozhodla Súdna rada už 16. apríla.
Mazák obvinenia odmieta
Mazák pripomína, že každý, proti komu sa podáva návrh, ktorý zasahuje do jeho postavenia, najmä do jeho verejnej funkcie, má právo na to, aby sa k návrhu v primeranej lehote vyjadril a tak uplatnil svoje právo na obhajobu a obranu. To platí aj pre návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady, ktorý by sa mal podľa žiadosti navrhovateľov prerokovať po niekoľkých hodinách po jeho doručení predsedovi Súdnej rady, bez ohľadu na to, že obsahuje veľmi vážne, nepravdivé obvinenie zo zneužívania právomoci v deviatich prípadoch, ktoré sa vraj stali od roku 2021.
Na vyjadrenie sa k tomuto obvineniu je nevyhnutné vytvoriť primeraný časový priestor, pretože je potrebné preskúmať spisy Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky, pripraviť faktickú aj právnu analýzu a prípadne preskúmať to, či rovnakým spôsobom nepostupovali aj predchádzajúce dve predsedníčky Súdnej rady. Primeraným časom na prípravu vyjadrenia nemôže byť niekoľko hodín od doručenia návrhu na odvolanie predsedovi Súdnej vlády.
Neposkytnutie primeranej lehoty na prípravu vyjadrenia a obhajoby by podľa Mazáka bolo porušením základných práv zaručených ústavou, pričom by predstavovalo skutkový aj právny základ pre ústavnú sťažnosť.
V tejto chvíli už odvolaný predseda Súdnej rady bol už terčom odvolávania v decembri roku 2023. Vtedy chýbal na jeho odvolanie jediný hlas. V súčasnosti došlo k určitým zmenám v zostavení Súdnej rady, pričom nová zostava dáva reálny predpoklad, že odvolávanie môže byť úspešné.
Dôvody predkladané navrhovateľmi na odvolanie Mazáka sú vážne. Je zrejmé, že nikto nemôže využívať verejnú funkciu na to, aby v rozpore so zákonom zhromažďoval informácie na iných, a následne s nimi nakladal podľa svojho uváženia. O to viac, ak má ten istý človek moc rozhodovať o profesionálnom osude preverovaných osôb, či dokonca zasahovať do prebiehajúcich trestných konaní z dôvodu náklonnosti iných zložiek štátnej moci.
Ak sa obvinenia nepreukážu, predseda bude rovnako môcť vyvodiť právne dôsledky nepravdivých obvinení voči navrhovateľom. Ak sa podozrenia ukážu ako pravdivé, pôjde zrejme o jeden z najrozsiahlejších prípadov zneužívania mocenského postavenia na úrovni súdnej moci za posledné desaťročia. A to sa nemusí skončiť iba v rovine odvolania, pretože trestné právo definuje zneužite právomocí verejného činiteľa aj ako trestný čin.
(on, tasr)